Do Slovinska k moru

14.09.2017

Nemám problém preležať celú dovolenku na pláži, za týždeň prečítať päť kníh a z lehátka sa vzdialiť maximálne tak do mora a reštaurácie. To sú tie all inclusive pobyty, ktoré vám od A po Z zariadi cestovná kancelária a vy nemáte dôvod opustiť hotelový rezort. Sú krajiny, v ktorých uprednostňujem presne takýto typ leňošenia, ale keď sa rozhodnem pre spoznávanie, preferujem cestovanie na vlastnú päsť. Najviac sa mi na tom páči spoznávanie miestnej kultúry a najmä, gastronómie. Tak to bolo aj v prípade minuloročnej dovolenky v Slovinsku.  

Každé mesto je plné príbehov. Tieto príbehy píšu ľudia. Miestni, turisti, známi aj neznámi, ľudia zo súčasnosti ale aj z minulosti. Píšeme ich aj my. Sú všade prítomné a čítať ich môžete všade. Na historickom námestí, v miestnom kostole, na promenáde. Nechajte vaše zmysly vnímať atmosféru miest a užívajte si pobyt plnými dúškami. Prečítajte si o tom, aká atmosféra vládne v mestách Piran, Koper a Izola. V mestách, so spoločnou talianskou históriou. Prečítajte si, ako som tieto mestá vnímala ja a inšpirujte sa pred vašou budúcou cestou.

Piran nás natoľko očaril, že sme ho počas pobytu navštívili hneď niekoľkokrát a nachodili sme v ňom desiatky kilometrov. Dokonca som to bez problémov zvládla aj s tehotenským bruškom. Do Piranu sme pravidelne cestovali autobusom zo susedného Portorožu. Nielen preto, že zastávku sme mali pár metrov od apartmánu, ale preto, že do tohto mestečka majú autá prísny zákaz vjazdu. Môžete zaparkovať na záchytnom parkovisku pred mestom, ale v porovnaní s vysokou cenou parkovného sme uprednostnili cestu autobusom. Trvala približne 20 minút a spiatočný lístok stál 3€. 

Históriu Piranu pocítite hneď pri príchode a bude vás sprevádzať po celý čas. Labyrint krivoľakých uličiek, vysoké budovy uložené tesne jedna vedľa druhej, množstvo kostolov, malých námestí a umelcov. Krása mesta vás dokáže tak pohltiť, že zrazu neviete kde ste a máte pocit, že ste sa stratili. Morský vánok vás ale vždy privedie práve tam, kam máte namierené. Stúpanie je síce značné, ale ide iba o krátke vzdialenosti, takže to hravo zvládnu aj deti, starší ľudia či tehotné ženy. 

Prvým neprehliadnuteľným miestom je Tartini námestie (Tartini trg), pomenované po husľovom virtuózovi Giuseppem Tartinim, s jeho rodným domom, ktorý patrí k jedným z najstarších budov mesta. Námestie sa ráno pomaly prebúdza do slnečného dňa, začína sa zapĺňať turistami a už pri príchode sa nad ním vznáša vôňa čerstvej kávy. Podvečer je atmosféra úplne iná. Z barov počuť šum hostí a na tom istom mieste sa každý deň zbiehajú domáci aj turisti a hrajú šach.  

Nad námestím sa vypína dominanta mesta, kostol sv. Juraja s vežou vysokou 46,45 metrov . Úzkymi schodmi sme sa z námestia dostali až na vrchol ku kostolu, z ktorého bol prekrásny výhľad na more aj mesto pod ním. Vyhrával pri ňom miestny pán na harmonike čo miestu dodalo to pravé romantické čaro. Predstavte si hudbu, ktorá vo vás vyvoláva typickú prímorskú atmosféru. Áno, bola to presne tá.

Aj napriek prvotným obávam sme sa rozhodli vyjsť na vežu. Neľutujeme, určite by sme išli zas. Výhľad z každej strany bol nádherný a nezabudnuteľný. Na jednej strane more s talianskym Terstom v pozadí, na ďalších typické červené strechy mestských domov, mestské hradby a Tartini námestie ako na dlani.

Od kostola sme sa vybrali cestou k pláži, o ktorej sme po chvíli zistili, že je nuda pláž. More bolo aj vďaka kameňom čisté a priezračné. Vždy na obed prišiel príliv a to bol signál, že sa treba ísť schovať na terasu niektorej z miestnych reštaurácií. Našim favoritom bola jednoznačne reštaurácia Pavel 2.  

K miestam, ktoré určite musíte navštíviť patria mestské hradby. My sme ich navštívili dvakrát a predstavte si, cena vstupu sa s odstupom pár dní líšila o 100%. Prvýkrát sme si z hradieb pozreli krásny západ slnka, druhýkrát sme sa na ne vybrali ráno. Výhľad na mesto z vtáčej perspektívy stál naozaj za to.  

Mesto sme sa snažili spoznať z každej strany. Keď nás zaujala nejaká ulička, vybrali sme sa ňou aj keď sme nevedeli, kde presne nás dovedie. Odmenou za naše bádanie nám boli prekrásne výhľady na mesto a more, ale aj nečakané zákutia. 

Pokiaľ sa do Piranu vyberiete, určite navštívte múzeum mušlí. My sme sa tam išli schovať jedno poludnie pred slnkom, ale v skutočnosti sme sa tam zdržali viac, ako sme plánovali. Hneď pri kúpe vstupenky sa nám prihovoril mladý majiteľ múzea a dal nám skutočne prepracovaného sprievodcu vytlačeného v niekoľkých jazykoch, vďaka ktorému sme neblúdili od jednej expozície k druhej, ale so záujmom sme si aj niečo prečítali. Ako sme sa neskôr dozvedeli, zbieranie mušlí je jeho vášeň, ktorá prerástla do takých rozmerov, že mohol otvoriť múzeum. Bolo to z neho cítiť, zvlášť, keď rozprával príbehy o tom, ako so zbierkou začínal a ako zaobstaral najvzácnejšie kúsky.

Ďalším z miest, ktoré sme navštívili bol Koper, najvýznamnejší prístav v krajine a zároveň najväčšie mesto na pobreží, nachádzajúci sa v Terstskom zálive. Na prvý pohľad sa môže zdať ako priemyselné a špinavé mesto. Keď však pôjdete do hĺbky, objavíte historickú časť ideálnu na romantické prechádzky. V úzkych vydláždených uličkách sa nachádza množstvo obchodíkov s krásnymi výkladmi, ale aj zašité kaviarničky, v ktorých sa oplatí posedieť. 

Historickou dominantou je určite Titovo námestie (Titov trg) s množstvom zaujímavých budov. Patrí k nim katedrála svätého Nazariusa s vežou, Prétoriánsky palác a kúsok ďalej Karminova rotunda. Z Titovho námestia sme sa vydali priľahlými uličkami až na Prešernove námestie (Prešernov trg) s Ponteho fontánou, na ktorého konci sa nachádza posledná zachovaná brána z pôvodných dvanástich brán, brána Muda. Táto brána v súčasnosti predstavuje hranicu medzi historickým a súčasným Koperom.

Izola je veľmi podobná ostatným mestám Slovinského pobrežia, ale na mňa od začiatku pôsobila úplne inak. Možno preto, že bola taká viac dovolenková. Mestom sa ťahala dlhá promenáda s malými obchodníkmi so suvenírmi a cukrárňami, reštauráciami a barmi. Promenáda nás doviedla až ku kamenistej pláži, na ktorej bolo niekoľko barov a reštaurácií s ponukou, okrem iného, aj drevených lehátiek. K dispozícii sú aj atrakcie pre deti a vodné športy. Zložiť sa však môžete aj v priľahlom parku, v chládku, pod korunami stromov.

Keď sa vyberiete krížom cez park, dostanete sa ku kostolu s vežou, ktorý svojou architektúrou pripomína kostoly susedných miest. Podobná architektúra sa nezaprie ani v meste. Izola nesklame milovníkov uličiek, ošarpaných budov s oknami plnými kvetov, farebnými okenicami a starožitnými dverami, ani milovníkov zašitých námestí a ich typických trhov a životov miestnych obyvateľov.

Keď už budete na Slovinskom pobreží, vyberte sa aj do blízkeho Talianska či Chorvátska. My sme sa rozhodli navštíviť Muggiu, malé mestečko so živou talianskou atmosférou. Nákazlivé "ciao" sa ozývalo z každej strany námestia, na ktorom sme si vychutnali pravú taliansku kávu, a ktoré sme zvolili ako východiskový bod na prechádzku. Tiché uličky nás previedli historickou časťou mesta a doviedli nás k malému prístavu, z ktorého sme pozorovali neďaleký Terst. Smerom k námestiu sa nám naskytol pohľad, ktorým sa toto mesto pýši na pohľadniciach a suveníroch, a to prístav s kostolnom vežou v pozadí.

Nemám rada konce dovoleniek. Atmosféra ma vždy tak pohltí, že už si predstavujem, ako tam žijem svoj bežný život. Posledný deň pred odchodom sme strávili v Pirane a posledná prechádzka mestom bola skôr smutná a tichá. Snažila som sa zapamätať si atmosféru tohto krásneho mestečka. Našťastie, vždy sa dá vrátiť. A slovinské pobrežie s malebným Piranom si ďalšiu návštevu určite zaslúži.

Strávili ste nezabudnuteľnú dovolenku na mieste, o ktorom by ste chceli povedať aj ostatným? Kontaktujte ma na alzbeta@theinspirassion.com.