Sťahovanie dvakrát inak

Na samotné sťahovanie som sa príliš netešila, ale balenie som brala ako výzvu pretriediť veci, ktoré doma máme a vniesť do nich oveľa väčší poriadok. 

Január som trávila postupným balením a triedením a veci krásne ubúdali a nachádzali svoje nové miesto v krabiciach a vákuových vreciach. V prvom rade som vytriedila množstvo oblečenia, čo mi išlo prekvapivo až veľmi ľahko. Do veľkej miery za to môže tehotenstvo a materská dovolenka, keďže som sa do väčšiny vecí nezmestila, alebo boli určené skôr do môjho predchádzajúceho office života. A čo je na tom to pozitívne? Najmä to, že obsah skrine sa zmenšil aspoň o jednu tretinu (nielen vďaka vákuovým vreciam, ktoré akosi aj tak nefungovali) a moje oblečenie je teraz prehľadne roztriedené do balíčkov, ktoré raz jednoducho vybalím, alebo darujem niekomu, komu spravia oveľa väčšiu radosť. 

Postupne prišli na rad rôzne dekorácie, obsah skriniek v obývačke a aj kuchyni. Nechcela som s tým začínať príliš skoro, pretože som sa bála, že mi bude ľúto vidieť tých niekoľko týždňov prázdne miesta po mojich obľúbených predmetoch. A najmä vidieť ako sa náš domov mení na obyčajný byt. Všetko však išlo takým prirodzeným tempom, že som to celé akosi vôbec nevnímala. Miestnosti som farebne odlíšila a každá krabica dostala menovku s popisom, čo sa v nej nachádza. Jedinou nevýhodou bolo, že tých krabíc bolo málo a ku koncu už balenie nemalo konca.

Po víkendoch sme všetko postupne odvážali, naspäť sme vozili ďalšie a ďalšie prázdne krabice. V byte nikdy nebolo na odvoz prichystaných viac krabíc ako sa zmestilo do jedného auta, vďaka čomu sme sa tam dokázali aj hýbať, ale stále som mala pocit že by sme mali pobaliť viac. Posledný týždeň v našom byte som však pocítila krízu a nič sa mi nechcelo. Krabíc bolo málo, skrinky plné a ja som mala množstvo iných povinností.. Našťastie mi prišli na pomoc obidve mamy a balenie získalo iný rozmer - krabice už neboli tak systematicky roztriedené "po mojom", ale keďže ich bolo málo, muselo sa do nich zmestiť viac. 

Pôvodne som myslela, že jedným z výstupov balenia bude štatistika počtu krabíc a jázd hore dole. Pri štyridsiatej krabici som však stratila prehľad. Myslela som, že viac ako dvadsať krabíc už určite nepribudlo. Po piatich rokoch mi to prišlo viac ako dobré! Vybaľovať som začala s takým nadšením, že ani dodatočne som krabice nespočítala. Môj odhad mi ale veľmi nevyšiel, pretože momentálne zostáva v nerozbalenom stave šesťdesiatjeden krabíc a ešte nie sú ani všetky presťahované! Jedným z cieľov na najbližšie obdobie nie je vybaľovať, ale udržať čo najviac krabíc v pôvodnom zabalenom stave. Prečo?

Pred tým ako sa presťahujeme do nášho vysneného domu, strávime pár mesiacov u mojej svokry. Množstvo vecí by teda zostalo nevyužitých a vybalila som naozaj iba tie, bez ktorých by som fungovať nemohla. Zároveň verím, že si tým uľahčím balenie pri sťahovaní do nového domu. A možno ho tými pripravenými krabicami privolám skôr.

Balením som získala väčší prehľad o tom, čo doma máme. Zároveň som sa dokázala zbaviť množstva vecí, ktoré som odkladala len preto, že sa možno zídu. Nehovorím, že išli preč všetky, ale bolo ich dosť. Balenie ma však aj v mnohom prekvapilo a myslím, že som získala cenné skúsenosti ako ho (nabudúce) zvládnuť efektívnejšie. Už čoskoro si budete môcť moje tipy prečítať ako ďalší článok zo seriálu O ceste za našim novým bývaním. Tak sledujte články aj naďalej. Ak ste niekedy zažili sťahovanie, určite zdieľate podobné pocity. Alebo nie? Napíšte mi o tom :)